platné preukazy:
Peter Balaj – Treeart.sk
ICO: 53177568 / DIC: 1126730715
ISA-SCA-PP Slovenský Certifikovaný Arborista.
Práce vo výškach pomocou špeciálnej horolezeckej techniky.
Obsluha ručnej motorovej reťazovej píly RMRP. BOZP.
Dlhodobá prax v oblasti ovocinárstva a arboristiky,
kvalitné náradie a transport.
Referencie:
Total Gree s.r.o.
starostka obce Príbovce pani Fľaková
starostka obce Rakša pani Gajdicová
Zasvätenie
Všetko to začalo v tú jar, keď Strýko Žigmund Henžeľ agronóm JRD na dôchodku a tradičný ovocinár, poveril môjho Otca zrezaním vysychajúceho vrcholca záveterného smreku vysokého desať metrov.
Keď sme všetci hľadeli do tej výšky, Otec v poslednej chvíli poveril touto úlohou mňa, vraj mojich tridsať kilo ten smrek hravo udrží.
So spontánnou nedočkavosťou som si vypočul plán akcie Rady Starších, s prehodeným lanom cez plecia a pílkou uviazanou k opasku, som sa už škrabal v spleti konárov.
Pocit dosiahnutého vrcholu bol úžasný, ako vrchol Kriváňa.
Zrazu som si však nebol istý Otcovým odhadom, že to ten strom vydrží. “Záveterný smrek” sa totiž volal preto, že do neho dul silný vietor z otvorenej planiny a ja som sa knísal s vrcholcom sem a tam.
Lano som uviazal podľa plánu a hodil dolu majstrom. Keď sa lano naplo začal som rezať “Na dvakrát” hovoril na porade Strýko.
Vrcholec spadol podľa plánu a už som liezol dolu. Na zemi ma Otec, doškrabaného a polepeného od živice, dvíhal nad hlavu, ukazoval celému svetu a kričal “toto je môj peter!”
Uznanie som získal aj od Strýka Henžeľa a rovno mi navrhol asistenciu v predjarnom reze jeho sadu.
Hneď sme sa začali prechádzať po sade, Strýko s Otcom posudzovali stromy a hovorili čo a ako bude treba, ja som medzi nimi vyrástol v ten deň asi o meter a cítil sa ako dospelý.
Tak začali moje dni strávené v korunách stromov s podrobnou inštruktážou v umení ovocinárstva.
Po odpracovanom dni, kým Teta Henžeľová pripravovala chlapskú večeru, Strýko mi podával päťdesiat korún československých so slovami: “Za darmo ani kura nehrabe!”
Tak sa ošetrovanie Strýkovho sadu stalo tradíciou a po čase mi prezradil Ovocinárske Tajomstvo.
Majster.
Neskôr Otec vybavil kšeft, ako z románu Jacka Londona.
Zber šišiek jedle pod Klenovským Veprom a za výkup štátne lesy platili štedro aj s ubytovaním.
Otec totiž Ján Balaj v jeho školských rokoch na lesníckej v Banskej Štiavnici získal titul Majstra Československa dorastu v zbere lesných plodín a stromolezectva.
A teraz … Huráá!… a tak sme šli.
S obrovskými batohmi plnými stromolezeckého vybavenia zo šesťdesiatych rokov: ľanové laná, stromolezecký postroj s trhacím upnutím na chrbte, krátke a dlhé lano na bedrové kotvenie so železnými karabínami, kované stupačky s remeňom…
A k tomu proviant na týždeň…, konečne, dorazili sme na chatu Marta Lúska pod Veprom.
Už večer začala podrobná inštruktáž stromolezectva, hrdinských dobrodružstiev a prípravy Generálneho plánu.
Otcov plán bol skutočne Generálny. Ja som liezol po vysokých jedliach, oberal šišky do kapsy a spúšťal po lane. Otec ich sypal do vreca, sedel pod stromom a fajčil.
A skonštatoval že je dobrý rok a tak jednoduchý zber si nepamätá, vraj to každý rok toľko nebýva.
Každopádne rok bol dosť dobrý na to aby som si kúpil: môj vlastný, vysnívaný ruksak Anapurna 70, sedací úvez, tridsať metrov lana, jednu karabínu s červenou poistkou a metalizovanú zlanovaciu osmičku.
Jedinou otázkou bolo kam zas vyliesť a odkiaľ sa spustiť.
Toto vybavenie mi periférne závidel aj Otec a s úsmevom vyhlásil že: “Dobrý Majster je ten ktorého učeň prekoná.”
Výskumný ústav pomológie
V ten deň som vošiel do poltárskeho pohostinstva KPU a za stolom sedel sám pán Ing. Lubomír Vitrisál, bývalý šéf výskumného ústavu ovocinárstva na dôchodku.
Slušne som ho pozdravil a že by som sa rád niečo opýtal. Jeho odpoveď bola:
“Syn môj, dones mi pol deci a pýtaj sa na čo chceš.”
Rozkaz! Už pri druhom … som sa dozvedel že:
Strom je živá bytosť s ktorou je možné komunikovať nie len v závislosti od zásahov a predpokladaných reakcií ale aj bytostne. “woow!”
To bol dôvod na nespočetné množstvo návštev, otázok a získaných odpovedí.
Stali sme sa kamarátmi a on to všetko niekomu chcel povedať.
V jeho podaní sa mi otvorila encyklopédia výskumnej pomológie ktorá nebola nikdy napísaná.
Po čase
-prežitých rokov v zahraničí som sa ovocinárstvu a drevinám venoval aj naďalej, stromy som rezal vo viacerých krajinách.
Tenerife. Výsadba a kompletná starostlivosť v rekreačnom rezorte Finca Chiratal.
Francúzko, Reims Chmpagna. Rez viniča.
Anglicko, Londýn záhradníctvo a kompletná starostlivosť.
Nový Zéland, Hokitika, Kumara rezy v ovocných záhradách aj ako pomocný arborista tiež zamestnaný v pruningu bielej borovice.
Kalifornia, rez ovocných stromov.
Rekreačne aj v Kambodži popri zamestnaní ako potápačský inštruktor.
Po rokoch som sa vrátil ku koreňom a snažím sa o porozumenie a zachovanie týchto najstarších bytostí, snáď poslednou žijúcou pamäťou tej doby sú stromy našich starých otcov.
prešiel som Zem dookola, kým som prišiel na to, čo Strýko povedal už vtedy…
Skúste to raz, posadiť sa do koruny stromu 🙂
Tree Art 